Jozef Pozdech zomrel pred 145 rokmi
V Budapešti nezabúdajú na dielo známeho Slováka.
Pri prechádzke pozdĺž Lehelovou ulicou v XIII. Budapeštianskom obvode, pozorému zraku turistu neunikne dvojjazyčná pamätná tabuľa na počesť Slováka - Jozefa Pozdecha, ktorý sa v 19. storočí zapísal medzi najvýznamnejších priemyselníkov krajiny.
Jeho cesta za úspechom nebola ľahká.
Jozef Pozdech sa narodil v roľníckej rodine 23. februára 1811 v Hrnčiarovciach / dnes Hrnčiarovce nad Parnou/ pri Trnave. Od detstva bol rodičmi vedený k poľnohospodárskym prácam, ale jeho záujmy smerovali inou cestou. Už v detstve prejavil svoju umeleckú zručnosť . Rád vyrezával drevené predmety, zhotovoval malé zvony a ppspevoval si pritom nábožné piesne. Ani učenie munerobilo problémy. Rodičia, vidiac jeho šikovnosť a vlohy sa rozhodliposkytnúť mu kvalitné vzdelanie a v roku 1822 ho poslali do Trnavy. Jozefs radosťou privítal rozhodnutie svojich rodičov. Bol rád, že sa bude môcť učiť počas celého školského roka,nielen 4 mesiace, ako doposiaľ.
Jeho cesta za vzdelaním nebola však taká jednoduchá, ako to na prvý pohľad vnímal očami dieťaťa. Keďže rodičia nezvládali finančne náklady na vdelávanaie svojho syna, neostávalo mu iné, ako snažiť sa zarobiť nejaké prostriedky. Keďže bol zručný, pustil sa do vyrezávania detských hračiek a pomáhal pri rôznych prácach v kláštore, za čo dostával dva obedy týždenne. To však nestačilo mladému telu vo vývine, trpel podvýživou. V nasledujúcich rokoch sa jeho zdravotný stav tak zhoršil, že sa musel vzda´t ďalších štúdií v Trnave. Rodičia sa rozhodli, že ho „dajú“ na remeslo. A tak Jozefova cesta viedla ku kolárskemu majstrovi v rodných Hrnčiarovciach. Po úraze ruky však stratil chuť ku kolárskemu remeslu a prestúpil do učenia ku kováčovi, kde sa učil tri roky. V roku 1830 sa stal tovarišom a rozhodol sa spoznávať svet. Svoju vandrovku začal vModre a postupne ponavštevoval ďalšie mestá: Ráb / Győr /, Stoličný Belehrad / Székesfehérvár/ , Pakozd / Pákozd/ a ďalšie. Kvôli epidémii cholery, ktorá v tom období vypukla, sa vrátil domov. Epidémia tragicky zasiahla i jeho rodinu. V roku 1831 v jednom týždni mu zomreli matka, sestra a dvaja bratia. Rozhodol sa zostať doma a pomôcť otcovi pri starostlivosti o súrodencov.
V roku 1831 sa oženil s Annou Uhlíkovou z Veľkých Brestovan. Vychoval 6 dcér, dvaja synovia mu zomreli. Všetky jehodcéry sa vydali za Slovákov. Známou – najmä v kruhu spisovateľov – sa stala jeho dcéra Mária, ktorá sa v roku 1867 vydala za slovenského staviteľa, redaktora a politika Jána Nepomuka Bobulu ( mali dve deti: Jána – architekta a stavebného inžiniera a Tita – architekta).
Sprvu sa snažil byť užitočný na gazdovstve, avšak v roku 1832 si v Hrnčiarovciach otvoril kováčsku dielňu. Začínal veľmi skromne. Na úver si kúpil jeden starý, dotrhaný mech a najpotrebnejšie náradie a prenajal si chatrný príbytok, ktorý slúžil ako kováčska dielňa. Jeho prvou prácou bolo opraviťsvoj mech, čomu sa podučil na „vandrovke“. V roku 1834 zhotovil pre seba nový mech, ktorým obrátil na seba pozornosť okolitých kováčov, ktorí si následne začali uňhoobjednávať výrobu mechov. Popri výrobe mechov vykonával aj bežné kováčske práce.
Vidiac úspech s výrobou mechov sa rozhodol v roku 1846 vystaviť svoje mechy na výstave v Pešti. Vystavené mechy Jozefa Pozdecha zožali taký úspech a chválu, že peštianski kováči si dávali vyrobiť mechy v Hrnčiarovciach. V roku 1847 ocenil Uhorskéhý priemyselný spolok jeho prácu diplomom. Svoju prácu si rozdelil tak, že striedavo pracoval v Pešti a v Hrnčiarovciach. Aj Jozefa Pozdech sa dotkli nepokojné časy štyridsiatych rokov 19. storočia. Následkom nepravdivej obžaloby bol 14 týždňov väznený v Prešporku / dnes Bratislava /. V roku 1849 mu vyhorel dom. Hoci postavil nový, dal ho do prenájmu a odsťahoval sa do Pešti.
V Pešti húževnato pokračoval vo svojej práci.Jeden za druhým nasledovali jeho vynálezy – tvoril mechy valcovitej, aj oválnej podoby, oceľové nákovy, prístroj na pretáčanie vína, za ktorý dostal vyznamenanie na peštianskej priemyselnej výstave. V roku 1860 zasa dostal patent na kováčske mechy oválneho tvaru pre poľnú kuchyňu.
Neskôr sa Jozef Pozdech postupne špecializoval na výrobu zvonov a stal sa majiteľom zvonolejárskeho podniku v Budapešti. Pozornosť a obdiv v priemyselných kruhoch vzbudila pozornosť jeho železná zvonová stolica. Pozdechovi pribúdali objednávky. Jeho výrobky boli žiadané v celej monarchii, v Srbsku, Nemecku, Francúzsku, ale aj v USA. V roku 1867 vyrobil dva zvony pre viedenskú katedrálu sv. Štefana. Pozdechovo dielo sa dostalo aj do slovenských obcí a miest, napr.: Stará Turá, Hájniky...
Obchod bývalého dedinského kováča sa premenil na veľkomestskú fabriku, v ktorej okrem iných kováčskych výrobkov sa liali aj zvony. K oceneniam za jeho prácu pribudol Rád Františka Jozefa, zlaté a strieborné medaily z výstav a množstvo diplomov.
Popri svojej remeselníckej činnosti mu neboli ľahostajné ani potreby slovenského ľudu. Hoci Jozef Pozdech patril v Pešti medzi najúspešnejších slovenských priemyselných podnikateľov, bol členom deputácie, ktorá prosila ministra Eötvösa o založenie slovenských škôl.
Jozef Pozdech zomrel 22. júna 1878 v Budapešti.
Použitá literatúra:
Rupert Přecechtěl: Rozhled dejin ceskoslovenske literatury a zivotopisy ceskoslovanskych vytecnikuv,1872.
Daniel G. Lichard: Slowenský kalendár, 1878.