Humorista Ephraim Kishon dokázal veselo písať o vážnych veciach
Spisovateľových 50 kníh bolo preložených 37 jazykov.
Budapešť/Bratislava 23.08.2019 (TASR)
Izraelský spisovateľ maďarského pôvodu, dramatik a scenárista Ephraim Kishon je slovenskej verejnosti známy z poviedkových kníh, v ktorých ostro, ale zároveň s humorom a s pôvabom opisuje strasti a slasti všedného života. Spisovateľove postrehy, bonmoty, glosy a vtipné situácie sa stretli s mimoriadnou čitateľskou odozvou. Z jeho 50 kníh sa na celom svete predalo 43 miliónov exemplárov. Uznávaný satirik Ephraim Kishon by sa v piatok 23. augusta dožil 95 rokov.
"Spisovatelia dnes zvyknú pohŕdať humorom, lebo sú presvedčení, že literatúra je vážna vec, a kritici ich v tom podporujú. Vo väčšine svojich kníh odkrývam totalitné myslenie, a pritom sú to veselé knihy," uviedol v jednom z rozhovorov Kishon.
Ephraim Kishon sa narodil 23. augusta 1924 v Budapešti ako Ferenc Hoffmann do asimilovanej židovskej rodiny. Jeho mladosť zatienila nacistická okupácia. Aj keď v roku 1941 ukončil školu s vyznamenaním, novozavedené rasové zákony znemožnili mladému mužovi študovať. Namiesto toho sa vyučil za zlatníka.
V roku 1944 boli všetci maďarskí Židia internovaní v táboroch na nútené práce. Pre Hoffmanna to bol začiatok strastiplnej cesty cez pracovné a koncentračné tábory. Prežil ako zázrakom. V jednom tábore dal vojak nastúpiť väzňov a zastrelil 10 mužov stojacich okolo Hoffmanna. "Urobili chybu, nechali jedného satirika nažive," poznamenal neskôr Kishon.
V ďalšom tábore sa zachránil pred istou smrťou len tým, že veliteľ tábora rád hral šach a Hoffmann v hre mimoriadne vynikal. Nakoniec až pri preprave do vyhladzovacieho tábora Sobibor sa Hoffmannovi podarilo utiecť na poľskej hranici pod slovenským menom Stanko Andras. Vojnové udalosti a otrasné zážitky z koncetračných táborov poznačili aj jeho literárnu tvorbu.
V povojnovom Maďarsku Hoffmann čoskoro zistil, že nový režim je len o niečo lepší ako pred vojnou, preto sa rozhodol v roku 1949 emigrovať do Izraela, kde si zmenil meno na Kishon. O tri roky začal písať pre uznávaný izraelský denník Maariv, pričom používal pseudonym Chad Gadja. Neskôr sa stal jedným z najznámejších autorov satirických prác. Okrem kníh písal divadelné hry a scenáre k filmom, ktorými si vyslúžil dve nominácie na Zlatý glóbus a dve na Oscara.
Spisovateľových 50 kníh bolo preložených 37 jazykov a predalo sa z nich 43 miliónov exemplárov, z čoho 32 miliónov len v Nemecku. V prvom románe Mein Kamm (Na ostrí hrebeňa) sa satiricky porátal s nacizmom a rasizmom, v knihe Undank ist der Welt Lohn (Nevďak svetom vládne) zasa s komunizmom. Dielo Sefer Mishpahti (Rodinné príbehy) bolo podľa médií údajne po Biblii najpredávanejšou hebrejskou knihou. Jeho posledne vydanou knihou bola Kishon für Österreicher (Kishon pre Rakúšanov).
K Izraelu, ktorý mu v roku 2002 udelil za celoživotné dielo najvyššie štátne vyznamenanie, mal Kishon podľa názoru syna Raphaela Kishona rozpoltený vzťah. Jeho založenie pokladal za najväčší zázrak 20. storočia, no často mal pocit, že s ním nespravodlivo zaobchádzajú izraelskí kritici a intelektuáli.
"Je to krajina, kde nikto neočakáva zázraky, no každý ich považuje za samozrejmé," napísal kedysi Kishon o Izraeli. V krajine ho tiež často kritizovali, že trávi priveľa času v zahraničí, najmä v druhej domovine, ktorú našiel vo Švajčiarsku, hoci naďalej písal v hebrejčine a Izrael často navštevoval. Podľa slov jeho syna bol otec potešený úspechom v Európe, predovšetkým v Nemecku, kde mu udelili Spolkový kríž za zásluhy. "Povedal, že je to skvelý pocit, že deti jeho katov sú jeho obdivovateľmi," uviedol Raphael Kishon.
Izraelský spisovateľ bol trikrát ženatý. Posledný manželský zväzok uzavrel ako 78 ročný. Tajne sa vtedy oženil so 47-ročnou zamestnankyňou Viedenskej univerzity Lisou Witasekovou.
Ephraim Kishon skonal na srdcový infarkt 29. januára 2005 vo švajčiarskom meste Appenzell vo veku 80 rokov.
Izraelský prezident Moše Kacav v tom čase označil Ephraima Kishona za jedného z najpoprednejších umelcov krajiny. "Nemyslím si, že by s ním niekto mohol súťažiť vo zaznamenávaní procesu integrácie do izraelskej spoločnosti," uviedol prezident Moše Kacav.