Autor textu: TASR
28.11.2019

Spisovateľ a historik Mikuláš Dohnány sa narodil pred 195 rokmi

Ako prvý zdokumentoval slovenské povstanie v rokoch 1848-1849.

Foto: skolskyservis.sk

Bratislava 28.11.2019 (TASR)

Mikuláš Dohnány (tiež Dohnáni alebo Mikuláš z Považia) sa zapísal ako slovenský básnik, redaktor, polyglot a účastník dobrovoľníckych výprav, ale tiež historik, ktorý ako prvý zdokumentoval slovenské povstanie v rokoch 1848-1849. Vo štvrtok 28. novembra uplynie 195 rokov od narodenia tejto významnej osobnosti 19. storočia.

      Mikuláš Dohnány sa narodil 28. novembra 1824 ako prvorodený syn Jozefa Dohnányho a Kristíny Budaiovej. Údaje o mieste jeho narodenia sú rôzne – uvádza sa Trenčín, obec Ovčiarsko, alebo Veľké Držkovce (vtedy Dolné Držkovce).

      Študoval v Trenčíne, v Györi a v Bratislave na evanjelickom lýceu, kde učil Ľudovít Štúr. Mal nadanie na jazyky. Študoval nemčinu, francúzštinu, angličtinu, maďarčinu, taliančinu, latinčinu, gréčtinu, hebrejčinu a všetky slovanské jazyky. V týchto jazykoch sa zdokonaľoval po celý svoj život.

      Na lýceu sa zúčastňoval na schôdzkach štúrovcov a pracoval v literárnych a vzdelávacích študentských krúžkoch. Po odchode študentov z Bratislavy na lýceum do Levoče na protest proti prepusteniu Ľudovíta Štúra z bratislavského lýcea v roku 1844, napísal divadelnú hru Odchod z Breťislavi, ktorú levočskí študenti hrali v roku 1846. Hra sa zachovala len čiastočne.

      V Levoči sa naplno rozvinula jeho literárna, organizačná a redaktorská činnosť. Cez prázdniny pomáhal na rodičovskom statku a chodil po Slovensku, kde zbieral ľudové rozprávky, piesne, obyčaje. Po skončení štúdia krátko pracoval ako domáci učiteľ – v septembri roku 1846 dostal ponuku stať sa vychovávateľom detí doktora Hoffstädtera v Bytči. Začiatkom školského roku 1847/1848 sa však na pozvanie profesora Jána Gretzmachera vrátil do Levoče, kde prijal funkciu správcu Jednoty na lýceu a spolu s Pavlom Dobšinským redigoval časopis Považie.

      Bol účastníkom slovenských dobrovoľníckych výprav v revolučných rokoch 1848-1849. Svoje poznatky a názory opísal v diele História povstaňja slovenskjeho, ktorého prvá časť vyšla v roku 1850 v Skalici. K pokračovaniu sa už nedostal.

      Jozef Miloslav Hurban ho v roku 1851 zamestnal pri vydávaní periodika Slovenské pohľady. Do práce v Skalici sa vrhol celou svojou dušou. Písal, viedol celú administratívu, robil korektúry, dozeral na tlač a noviny aj expedoval a pritom sám často nemal na živobytie a trel biedu. V roku 1852 redakciu presťahovali do Trnavy. Práce pribúdalo, dostavila sa prepracovanosť.

      "Hurban bol s jeho prácou spokojný, ale čoskoro si všimol, že sa u Mikuláša začínajú objavovať zdravotné problémy, ktoré pripisoval prepracovanosti, odporúčal mu oddych," uviedla na stránke Učiteľských novín Helena Rusnáková. U Mikuláša Dohnányho prepuklo psychické ochorenie. Podľa svedectva J. M. Hurbana sa prejavilo 22. mája, kedy Dohnányho odviezli do nemocnice, kde už 2. júna 1852 zomrel.

      "Pohrebný sprievod bol taký, aký vídavame len pri zvláštnych a neobyčajných prípadoch," opísal rozlúčku so svojim spolupracovníkom J. M. Hurban v Slovenských pohľadoch na literatúru a umenie.
​​​​​​​
      Mikuláša Dohnányho pochovali na cintoríne v Trnave, no presné miesto jeho hrobu nie je známe. Pri príležitosti Zjazdu evanjelickej mládeže 28. júna 1929 mu na múre trnavského cintorína odhalili pamätnú tabuľu. Mikuláš Dohnány vytvoril poetické diela, rečňovanky, historické texty. Časť jeho tvorby vyšla až v 20. storočí –  Dumy (1968), a tiež Listy a denníky Mikuláša Dohnányho (1971).

      Zdroj: ucn.sk

V Budatínskom hrade tvorili vianočné ozdoby

December 2019

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
-
-
-
-
-
-
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
-
-
-
-
-

Prehľad udalostí:

· Deň otvorených dverí v inkluzívnej škole Kto (ne)chýba? Téma: Inkluinšpiratívna spolupráca v školskom prostredí Bratislava, ZŠ Karloveská 61. 09.30 h
Napíšte nám skolske@tasr.sk alebo volajte +421 / 2 / 59 210 308