Autor textu: Archív
19.01.2014

Bol som len dieťa

Netrvalo dlho, keď ma ako mnohých z nás zlomili kamaráti, a ja som vypil raz, druhýkrát...

Stará Ľubovňa 19. januára (SkolskyServis.sk) - Všetko to začalo, keď som mal len trinásť rokov. Možno by to mnohí za začiatok nepovažovali, ale bol to vek, kedy som sa dostal do bezprostrednej blízkosti droge nazývanej aj ako alkohol. Netrvalo dlho, keď ma samozrejme ako mnohých z nás zlomili kamaráti a ja som vypil raz, druhýkrát... Samozrejme, začalo sa mi to páčiť ten pocit uvoľnenia, slobody. Bol to snáď každovíkendový rituál, kúpiť fľašu alkoholu a ísť zažiť niečo úplne nové, nezvyčajné.

Potužení alkoholom, vošli sme do parádne vysvieteného baru.

Zdalo sa mi to úplne skvelé, nevnímal som problémy, ktoré ma trápili. Keď v tom zrazu ma niekto poklepká po pleci a hovorí „dáš si?“. Ukazoval mi cigaretu. Aj napriek tomu, že som nikdy pred tým nefajčil, mal som akúsi potrebu zafajčiť si. Niečo sa ale stalo, mne sa začalo točiť v hlave, prvé minúty po cigarete som videl svet skreslene a cítil som sa divne. Po chvíli sa to ale ustálilo a chlapík mi povedal, že to bol herák. Vôbec ma to netrápilo, len som bol prekvapený, ako ľahko sa k tomu dá dostať. Bol to deň kedy som oslavoval moje pätnáste narodeniny. Mal som už občianku a cítil som sa ako dospelák.

Na druhý deň mi bolo samozrejme bolo zle a práve vtedy sa mi ozval ten chlapík zo včera, že mi to pomôže dostať sa preč z týchto stavov. Stretli sme sa na rohu ošarpanej bytovky, ktorá bola určená pre sociálne slabších. Zobral ma k nemu domov, prvýkrát som videl niečo, o čom som počul len vo filmoch - „feťácke doupě“. Opäť pripravil cigaretku s látkou, ktorá ma mala oslobodiť. Hneď po dofajčení prišli priam euforické pocity a ja som opäť zabudol na to, čo ma trápilo. Už som neriešil bolesti brucha, alebo to, že sa mi triasli ruky. Bolo mi fajn.

Pobral som sa domov s tým, že všetky bolesti boli preč a mne nič nechýbalo. Po tomto meetingu sa mi ešte párkrát ozval, bolo to hocikedy cez víkendy, ale aj počas školského týždňa. Všetky činnosti pod vplyvom našej múčky sa mi zrazu robili omnoho ľahšie.

Učenie mi išlo lepšie, aspoň som si to nahováral, filmy pôsobili tak reálne, dokonca som od rozkoše aj povysával, čo som nikdy pred tým nerobil.

Vlastne, môj život bol ako z filmu.

Keď sa môj nový kamarát dlhšie neozýval, dostal som strach. Nie však z toho, že ho stratím ako kamaráta, ale skôr toho, že môj život opäť začne byť nudný. Začalo mi však byť neskutočne zle a on samozrejme vedel o čo ide. Bol to môj súkromný lekár, ktorý vždy vedel, čo predpísať. Práve v deň, keď som si po „medicínu“ prišiel, nemohol mi to vydať len tak a požiadal ma peniaze. Mne to však bolo úplne jedno, bol som ochotný urobiť čokoľvek pre to, aby som sa „vyliečil.“

Dostal som nenormálnu chuť na hranie futbalu, cítil som sa taký nabitý energiou.

Ozval som sa kamarátom, no tí však boli zásadne proti tomu, aby proti nim alebo s nimi hral nejaký feťák. Po polroku ma vyhodili zo školy, kvôli zlému prospechu a dochádzke. Sklamal som mojich rodičov, ktorí vo mňa verili. Môj deň už ináč, ako mojou bielou cigaretkou začať nemohol. Všetky zážitky boli späté práve s touto drogou a všetko bez nej bolo nudné. Prichádzam o všetko... Vlastnou vinou a mladíckou nerozvážnosťou. Vtedy som si uvedomil, že takýmto životným štýlom ďaleko nezájdem.

Prichádzam k môjmu „lekárovi“ opäť si predpísať dávku. Sadám si na moje obľúbené miesto v maličkom feťáckom bytíku, aby som zabudol na to, prečo som o všetko prišiel. Ako tak premýšľam prisadne si dievča, ktoré absolútne nevyzeralo, ako keby tam patrilo. Mohla mať tak dvadsaťtri rokov...

Začali sme sa spolu baviť rozpovedala mi svoj príbeh, čo všetko s ňou drogy urobili.

Z týchto narkomanských problémov jej však pomohli ľudia z okolia. Preto sa aj ona rozhodla pomáhať ľuďom ako som ja. Bolo to ťažké povedať ÁNO, hlavne v prípade, keď je vám jedno, či je to cigareta, striekačka, alebo len „lajna“. Ona bola zvláštna, mala v sebe niečo, čomu som nedokázal odolať. Zlomila ma... Aj napriek tomu, že som bol pod „parou“. Prvé dni to bolo najväčšie peklo môjho života. V noci som sa budil spotený, mal som nočné mory. Ona sa však budila so mnou a prežívala moje problémy a pomáhala mi niesť kríž utrpenia. Keď sa moje telo zbavilo všetkého toho svinstva, čo mi kolovalo v žilách, mohol som opäť začať aspoň ako-tak fungovať. Majka mi pomáhala dostať sa z toho, aj keď som už nevládal.

Dnes je to už tretí rok, čo som „čistý“ a ďakujem hlavne jej – mojej budúcej manželke, že mi pomohla sa dostať z toho. Samozrejme aj anjelom strážnym, ktorí mi ukázali správny smer a nenechali ma zomrieť zdrogovaného niekde v tom byte. Nebyť jej, možno všetko skončí úplne inak.

Mnoho z ľudí, ktorých som počas dvoch rokov na heráku spoznal prišli o prácu, stále v tom idú alebo už nie sú medzi nami.

Buď ich zabil díler, ktorému dlžili peniaze, alebo to bola ich nerozvážnosť a hlúpe užívanie si života. Preto všetkým, ktorí s tým ešte nezačali, radím jednu vec: nezačínajte.

Ľubomír Štefko, štvrtý ročník, Obchodná akadémia, Stará Ľubovňa

Čo treba vedieť o koronavíruse

Júl 2020

Po
Ut
Str
Št
Pia
So
Ne
-
-
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
-
-

Prehľad udalostí:

Napíšte nám skolske@tasr.sk alebo volajte +421 / 2 / 59 210 131